Uverejnené Vložiť komentár

KROSIENKA

Keby sme sa prehupli v čase k našim pra- možno až praprarodičom rovno do ich chyžky tak okrem habarky z môjho minulého príspevku by sme tam zrejme objavili aj takéto krosienky na ručné tkanie.

Z historického hľadiska je však tento spôsob ručného tkania oveľa starší. Ak by som sa chcel dostať úplne k zrodu tejto zvláštne vyzerajúcej doštičky tak predponu “pra” musím použiť naozaj veľakrát. Preto bude jednoduchšie ak napíšem, že prvé datovanie ručných krosienok počítame na tisíce rokov dozadu…

Ale vráťme sa k našim “iba 2x pra… “, ktorí možno ako poslední využívali doštičky nie pre zábavu a oddych (ako to robím dnes ja) , ale preto, lebo to skutočne potrebovali a výrobky z nich dennodenne používali . Rôzne šnúrky, tkanice, stužky, opasky, čelenky, goliere aj traky a to v ozdobno – slávnostných verziách, alebo pre bežné každodenné využitie . Ručné tkanie na krosienkách patrilo medzi okrajové roboty a väčšinou sa tomu venovali ženy v zimnom období keď nebolo okolo gazdovstva toľko povinností. Dalo sa to robiť aj pri svite sviečky, takže aktívnu časť dňa využívali na dôležitejšie práce okolo domácnosti, dvora či role.

Neskôr, keď sa u nás začali objavovať kočovní cigáni – celé rodiny korytárov, kanálošov, šikovných kováčov, tak ich žienky postupne prebrali toto malé ” domáce remesielko” od okolitých obyvateľov, a to až do takej miery, že v miestnych roľníckych rodinách ručné tkanie šnúrok zaniklo úplne. Preto sa môžeme v literatúre stretnúť aj s názvom “cigánske tkaničky “. Ako materiál na výrobu využívali zbytky nití z veľkých krosien, ktoré zbierali po domoch od gazdín. Na rôzne stužky, tkanice a ozdobné elementy stačili aj tieto kratšie nite, inak už nevyužitelné.

Vďaka tejto výmene skúsenosti a presunu tohto remesla k šikovným cigánskym žienkam vznikol aj praktický výmenný obchod kde jedna strana získala okrem už hotových výrobkov najmä čas na iné práce okolo gazdovstva a druhá strana tým získala hlavne chlieb, ale aj inú výživu , ktorú si sami vypestovať vzhľadom na kočovný spôsob života nemohli.

Z kočovníkov sa postupne stali usadlíci, ale v tkaní na malých krosienkach ženy pokračovali ďalej. Bol to pre nich dobrý spôsob získavania obživy. Málokedy vymieňali tkanice a šnúrky za peniaze. Výrobky dokázali vymeniť za stravu postačujúcu na jeden deň pre celú, často početnú rodinu. K tomu ešte hrnček masti, alebo odevnú súčiastku či inú drobnosť.

Postupom času túto krásnu ručnú prácu nahradila priemyselná výroba a krosienky odvtedy pomaly padajú do zabudnutia.

Za mňa je toto ručné tkanie veľmi utišujúca a krásna činnosť, ktorá vás zaručene dostane do iného režimu, režimu pokoja a kľudu 🙂

Rád sa tomu venujem a keď ma to chytí som schopný bezdôvodne natkať aj niekoľko metrov rôznofarebných tkaníc….

Základný spôsob je veľmi jednoduchý a po krátkom zácviku ho bezproblémov zvládnu aj deti.

Ak by Ste mali záujem si to niekedy vyskúšať, krosienka nájdete aj v mojej ponuke:

https://www.tewoo.sk/?product_cat=rucne-prace-nastroje

Alebo sledujte moje aktivity a prihláste sa na niektoré budúce krosienkove posedenie :

https://www.tewoo.sk/?page_id=1190

Zdroj:

  • Obzor Gemera, 1970/4
  • Internet

Uverejnené Vložiť komentár

HABARKA ???

Urobme si spoločne malý prieskum, krátky prierez názvami z rôznych častí Slovenska – čo to je? Keď to spoznávate, tak budem rád ak mi napíšete ako sa takémuto “konáriku” hovorí/hovorilo u Vás. Ja to poznám ako “habarka” ale počul som aj “mutefka” či “kvedlačka”. . .

V dávnych predplastových časoch si ľudia zjednodušovali život rôznymi pomôckami a na ich výrobu využívali len prírodné materiály. Dialo sa to prirodzene, veď iné ani neboli. V prípade tejto šikovnej kuchynskej pomôcky sa naplno využil aj dizajn samotnej prírody. Okrem malých kozmetických úprav, t. j. zbavenie konárika kôry, tam nebola potrebná žiadna iná úprava. A drievko krásne slúžilo…

Občas ich zopár vyrobím, len tak pre radosť. Materiál mi zabezpečia vianočné stromčeky, ktoré končia vyhodené v pripravených ohrádkach po celom sídlisku.

Kvôli habarke som nikdy neublížil žiadnemu živému stromčeku !!! Už nepotrebné vianočné stromčeky , ktoré počas januára pozbieram mi vždy vystačia do ďalšej sezóny.

Najbližšie to môžete skúsiť aj sami. Výroba je jednoduchá, je to relax, vytvoríte si tak pamiatku na Vianoce a zároveň na stromček, ktorý vám počas sviatkov robil radosť.

A môžete mi veriť , že potom aj to jedlo pripravené pomocou vlastnoručne vyrobenej habarky bude chutiť oveľa lepšie 🙂

Uverejnené Vložiť komentár

Nové nástroje v procese…

Už som sa naučil , že keď príde nápad a je použiteľný a ľúbivý, tak musí ísť čo najskôr na papier. Inak prídu aj ďalšie, iné, nové, lepšie a ten najprvší sa akosi vyparí tam odkial prišiel.

Včerajšie posedenie s ceruzkou skončilo takýmto návrhom na novú lýru.

Hneď som oprášil aj dláta a dal si po dlhom čase krátky rezbársky tréning. Bol som zvedavý či to z tej čerešne budem vedieť vyslobodiť – a myslím že áno

Prikladám aj ďalšie fotky z dielne.

Napriek tomu, že to v letných mesiacoch trošičku flákam viac ako by som možno mal tak vzniká súčasne niekoľko nových vecičiek. Už teraz sa teším keď nám ožijú a prvýkrát zaspievajú

Pracujem aj na novinke, že okrem fotiek budú aj zvukové ukážky nástrojov 🙂

Uverejnené Vložiť komentár

Lýra MELI

Aj keď radšej tvorím voľne, to znamená bez zbytočných presných plánov a výkresov tak v tomto prípade ide o model lýry, ktorý by mohol byť akýmsi štandardom v ponuke. Cieľom je mať aspoň niekoľko modelov, ktoré by som vedel opakovane vyrábať a mať v stálej ponuke. A prvým takýmto modelom do môjho portfólia je 10 – strunová MELI.

Rozmery 25-29cm x 70cm , hrúbka 3,5 až 4,5 (môže sa líšiť od prevedenia)

Zloženie drevín v samotnom nástroji sa môže líšiť, je možné vyskladať nástroj aj podľa želania. Rovnako to platí aj na ozdobné prvky.

Prvé kúsky už sú na svete a pri jednej lýre som sa pohral trošku s rozšírením o snímač, ktorý je umiestený pod kobylkou. Vďaka tomu sa lýra môže stať plnohodnotnou súčasťou muzikantskej aparatúry. Toto rozšírenie ale nie je v štandardnej výbave 🙂

V prípade záujmu či už o vyskúšanie, alebo zakúpenie takejto lýry ma neváhajte kontaktovať.

Tomáš

Uverejnené Vložiť komentár

Skrinka na esenciálne oleje

Nástenné skrinky na esenciálne oleje vyrábam v štandardných rozmeroch ako je uvedené na fotke nižšie. Vonkajšie rozmery = š.300mm, v.485mm, hr.55mm. Hlavným stavebným materiálom je smrek v kombinácii s preglejkou. Na želanie je možné skrinku vyrobiť aj z inej dreviny, prípadne namoriť podľa požiadavky. Dvierka sú magnetické, dekorované mozaikami a rôznymi kombináciami drevín.

Vrchné 4 poshodia majú hĺbku 30mm, na prednej strane s nízkou zábranou, ktorá drží fľašky bezpečne na svojom mieste. Do poličiek sa rozmerovo zmestia všetky bežné fľaštičky s esenciálnymi olejčekmi. Úplne spodná polička je bez prednej zábrany – vďaka tomu je použiteľná hĺbka o cca 5mm viac , rovnako aj jej výška je väčšia a je vhodná na neštandardné, alebo rozmerovo/objemovo väčšie fľašky.

Viac fotiek v GALÉRII

Uverejnené Vložiť komentár

TVORIVÉ DIELNE: Maľovaná vtáčia búdka

Po dlhšej pauze sa konečne vraciam k tvorivým dielňam a rád by som Vás preto pozval na prvé spoločné tvorenie.

Na október začneme sýkorníkmi – vtáčie hniezdiace búdky pre sýkorky, ale aj iné veľkostne rovnaké operence.

Mám 2 termíny, z ktorých je prvý určený pre dospelých a druhý pre dvojice = rodič+dieťa

  • 25.10.2023, od 16:00hod, Pre dospelých = cena 25€/osoba
  • 27.10.2023, od 16:00hod, Dvojica = Rodič+dieťa, cena 30€/dvojica

Tvorivé dielne sa budú konať priamo u mňa v dielni v Bratislave na Drobného ulici.

Registrácia cez e-mail, alebo mi môžete písať aj správy cez sociálne sieťe (FB, IG)

Počet miest je obmedzený.

BLIŽŠIE INFO O UDALOSTIACH V DIELNI nájdete TU

Uverejnené Vložiť komentár

Prívesky vybíjané mosadzou

Vybíjanie mosadzou patrí medzi staršie techniky zdobenia dreva. Naši predkovia si touto technikou zdobili rôzne drevené výrobky najmä valašky, rúčky na nožíkoch, črpáky, misy atď. Vybíjaním si skrášlovali aj svoje fujary, píšťaly a všetko drevené okolo seba kde to bolo možné a praktické.

Technika je časovo celkom náročná ale výsledok stojí za to..

Treba vela trpezlivosti, presnú ruku a dobré oči

Ďalšie fotky v GALÉRII