Keby sme sa prehupli v čase k našim pra- možno až praprarodičom rovno do ich chyžky tak okrem habarky z môjho minulého príspevku by sme tam zrejme objavili aj takéto krosienky na ručné tkanie.
Z historického hľadiska je však tento spôsob ručného tkania oveľa starší. Ak by som sa chcel dostať úplne k zrodu tejto zvláštne vyzerajúcej doštičky tak predponu “pra” musím použiť naozaj veľakrát. Preto bude jednoduchšie ak napíšem, že prvé datovanie ručných krosienok počítame na tisíce rokov dozadu…
Ale vráťme sa k našim “iba 2x pra… “, ktorí možno ako poslední využívali doštičky nie pre zábavu a oddych (ako to robím dnes ja) , ale preto, lebo to skutočne potrebovali a výrobky z nich dennodenne používali . Rôzne šnúrky, tkanice, stužky, opasky, čelenky, goliere aj traky a to v ozdobno – slávnostných verziách, alebo pre bežné každodenné využitie . Ručné tkanie na krosienkách patrilo medzi okrajové roboty a väčšinou sa tomu venovali ženy v zimnom období keď nebolo okolo gazdovstva toľko povinností. Dalo sa to robiť aj pri svite sviečky, takže aktívnu časť dňa využívali na dôležitejšie práce okolo domácnosti, dvora či role.
Neskôr, keď sa u nás začali objavovať kočovní cigáni – celé rodiny korytárov, kanálošov, šikovných kováčov, tak ich žienky postupne prebrali toto malé ” domáce remesielko” od okolitých obyvateľov, a to až do takej miery, že v miestnych roľníckych rodinách ručné tkanie šnúrok zaniklo úplne. Preto sa môžeme v literatúre stretnúť aj s názvom “cigánske tkaničky “. Ako materiál na výrobu využívali zbytky nití z veľkých krosien, ktoré zbierali po domoch od gazdín. Na rôzne stužky, tkanice a ozdobné elementy stačili aj tieto kratšie nite, inak už nevyužitelné.
Vďaka tejto výmene skúsenosti a presunu tohto remesla k šikovným cigánskym žienkam vznikol aj praktický výmenný obchod kde jedna strana získala okrem už hotových výrobkov najmä čas na iné práce okolo gazdovstva a druhá strana tým získala hlavne chlieb, ale aj inú výživu , ktorú si sami vypestovať vzhľadom na kočovný spôsob života nemohli.
Z kočovníkov sa postupne stali usadlíci, ale v tkaní na malých krosienkach ženy pokračovali ďalej. Bol to pre nich dobrý spôsob získavania obživy. Málokedy vymieňali tkanice a šnúrky za peniaze. Výrobky dokázali vymeniť za stravu postačujúcu na jeden deň pre celú, často početnú rodinu. K tomu ešte hrnček masti, alebo odevnú súčiastku či inú drobnosť.
Postupom času túto krásnu ručnú prácu nahradila priemyselná výroba a krosienky odvtedy pomaly padajú do zabudnutia.
Za mňa je toto ručné tkanie veľmi utišujúca a krásna činnosť, ktorá vás zaručene dostane do iného režimu, režimu pokoja a kľudu 🙂
Rád sa tomu venujem a keď ma to chytí som schopný bezdôvodne natkať aj niekoľko metrov rôznofarebných tkaníc….
Základný spôsob je veľmi jednoduchý a po krátkom zácviku ho bezproblémov zvládnu aj deti.
Ak by Ste mali záujem si to niekedy vyskúšať, krosienka nájdete aj v mojej ponuke:
https://www.tewoo.sk/?product_cat=rucne-prace-nastroje
Alebo sledujte moje aktivity a prihláste sa na niektoré budúce krosienkove posedenie :
https://www.tewoo.sk/?page_id=1190
Zdroj:
- Obzor Gemera, 1970/4
- Internet
